každý sa vyrovnáva so starosťami po svojom

Autor: Lívia Bogáňová | 20.8.2011 o 22:38 | (upravené 20.8.2011 o 23:31) Karma článku: 3,91 | Prečítané:  922x

Je obdobie plné slnka. Teda nastalo také obdobie. Všetci vieme, že toto leto nás poriadne vycvičilo. A nie len nás. Naše deti, ktoré už prestali baviť hry u starých rodičov, či táborové seansy pri ohni, naberajú na obrátkach. V pomaly, vedomosťami vyprchajúcich hlávkach, si poniektoré spriadajú z toho nič nerobenia nové plány. Aby sa zabránilo večnému vysedávaniu pred počítačom, ešte pred odchodom im naplánujeme takmer celý deň. Od umytia riadov, cez naservírovanie obeda, až pre tých šikovnejších aspoň ustlanie postelí. Klamala by som, že sa tvárim ako šťastná, keď sa vrátim domov z práce a všetko je na papieri, ktorý sa hrdo týči na chladničke, odfajknuté. Vôbec nie. Starosti detí sú úplne iné. A celkom som rada, že ich nemajú také ako my dospelí. Naše sa podstatne líšia, ale v princípe trápime sa rovnako. Pokým sa deti bezstarostne zabávajú, my sa musíme denne pasovať okrem spomínaného počasia aj s inými, nie príliš lichotivými situáciami a zážitkami. A nechceme sa!!! Sama sa seba niekedy pýtam, či všetky tie rady a popísané knihy majú v sebe pravdu. Píše sa v nich totiž, že ako si v mysli predstavíme deň, taký ho budeme mať.

Vždy ráno sa zobudím asi ako každý človek - teda žena. Nehcem zatracovať mužov, ale po väčšine sa tak budíme my dámy. Raňajky, čaj, káva, sem tam manželovi do práce desiata. Keď je ako tak všetko nachystané, vhupneme z pyžamy do vopred nachystaného odevu, potom ho vyzlečieme, lebo akosi sa nám to nezdá. A mávnutím ruky, urobíme už rokmi nacvičený mejkap. Nie že by sme si  nedali záležať, to by som zle vysvetlila. Dávame si, ale už to dokážeme aj potme. Beh na dlhé trate do práce, prípadne ako som spomínala nacvičené v hlave a mysli a v krokoch, ako nám káže "Tajomstvo" pomaly a hlavne optimisticky. Bežný deň tu nebudem opisovať, lebo u každého je iný. Ale vlastne podstatou môjho premýšľania je práve záver dňa.

Keď si tak zhrniem, čo i len jeden pracovný deň, dostanem scenár hodný oscara. Manžel cez zuby precedí, že sa mu nedarilo. Už, keď idem vyzvedať čo sa stalo, tak mi povie, že mu ukradli náradie. V mysli už vidím napísané-žiadna dovolenka! Musí si kúpiť nové a nemalý odložený peniaz poputuje teda na to. Do toho spovedám deti, ktoré sú po pobedňajšej vzájomnej bitke mĺkve. Nedozviem sa nič nové, len kto komu , ako a prečo... Nemám silu výjsť na svetlo sveta s tým, že som na účte na výplatu nemala takmer nič, lebo sa mi nedarilo a ponuky, kde som rozoslala svoje dôkladne prepracované curriculum vitae o mňa nezavadili ani mrknutím. Každý deň je iný. V jeden deň riešim rodinné problémy, v iný si vylievam zlosť na nenažrancov a podvodníkov, ktorí s úsmevom na tvári brázdia mesto so vztýčenou hlavou.  Chcem dni, kedy nebudem musieť nič riešiť, skrátka sa len tak ležérne potĺkať. Chcem sa smiať a nie pretvarovať, že je všetko okej. Som z tých čo nemajú bútľavé vŕby. Moji priatelia sú fajn, ale sú to len priatelia na zábavu. A ja ani nechcem niekoho, kto by ma ľutoval. Nemám rada dlhé čajíčkovanie sa so susedkami, ohováranie, čo ten môj a jej chlap zasa neurobil, prípadne urobil. Debaty, kto má akú svokru a prečo je kto taký a onaký. Mám rada klábosenie. To áno..., ale radšej som s problémami zatvorená sama v sebe.

Niekedy sú dni krásne..samozrejme, že nie vždy sa kradne, bije a podvádza...Ale ..Je tu to povestné ale. Je tu niečo, čo ma z môjho začarovaného kruhu akosi nechce vyhodiť. Neviem sa pohnúť z miesta, neviem prestať myslieť, prečo ja a prečo mne. A tak siaham opäť po tej knihe, torá mi sľubuje, že raz to príde.... Čakám teda..., ale ja nechcem čakať na zázrak...zázraky sa nedejú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?